Bachor
* [Trnava] * ? - 1990 * ? *
Vydávala Spoločnosť pre pestovanie a šírenie patafyziky na Slovensku. Autorem byl Pero Le Kvet, vl. jm. Peter Volek (* 1965).
Kto ste, Pero Le Kvet? Som absolútny autodidakt. Nemám za sebou žiadne systematické vzdelanie z oblasti výtvarného umenia a ani literatúry. Ale nevadí mi to, pretože som uvedomelý patafyzik. Vďaka patafyzike som pochopil, že ak človek chce, vždy si nájde spôsob, ktorým môže vyjadriť svoje myšlienky a predstavy, svoj postoj a svoje stanovisko, ak to považuje za nutné a dôležité.
Písanie literárnych textov, ktorým sa venujem takmer dvadsať rokov, je pre mňa určitým druhom terapie. Pomáha mi vyrovnať sa s niektorými vecami, ktoré ma obklopujú. Zároveň je to však pre mňa aj zábava. Veľmi ma totiž baví vymýšľať si rôzne príbehy, ktoré by sa možno ani nestali, keby som ich nenapísal. Mám rád neuveriteľné situácie, nečakané začiatky a konce, absurdné zápletky, nepochopiteľné, tajuplné, záhadné a zvláštne veci... To všetko sa dá nájsť nielen v mojich literárnych textoch, ale aj v mojich kolážach, ktoré tvorím najmä vtedy, keď prežívam obdobia nepísania.
Je pravdou, že som začínal s poéziou, ale postupom času som začal uprednostňovať poviedky. Mojím najobľúbenejším žánrom je dnes krátka próza. Baví ma totiž vyrozprávať príbeh na ploche niekoľkých riadkov. Aj moja nedávno vydaná kniha Ulovené sny je súborom krátkych poviedok. Ako napovedá samotný názov, všetky príbehy sú inšpirované snami, pretože sny sú veľmi inšpiratívne. Milujem sny a snívam rád. Vďaka nim som schopný chápať veci, ktoré by som asi inak nepochopil, písať veci, ktoré by som asi inak nenapísal, vytvárať koláže, ktoré by som asi inak nevytvoril…
Možno si to mnohí ľudia ani neuvedomujú, ale pravdou je, že žijeme dva životy. Jeden cez deň, keď sme pri vedomí a ten druhý cez noc, keď spíme. Život, ktorý žijeme pri vedomí, sa snažíme usmerňovať tak, aby nám vyhovoval čo najlepšie. Vedome sa snažíme robiť všetko pre to, aby sme ten život žili tak, ako ho žiť túžime. Niekedy sa nám to darí, inokedy nie. Napriek tomu svoje konanie máme pod kontrolou. O našom druhom živote (počas spánku) vypovedajú naše sny. Vďaka nim sa môžeme dozvedieť niečo o tom, čo prežívame, keď nie sme pri vedomí, keď nekontrolujeme svoje konanie, keď sme unášaní svojimi tajnými túžbami, keď podliehame svojim obavám a strachu, keď prežívame príbehy, ktoré by sme možno ani prežívať nechceli. Myslím si, že sny sú dôležité, pretože nám pomáhajú pochopiť samých seba. Nastavujú nám zrkadlo, odhaľujú naše túžby, ale aj naše obavy. Naznačujú, čo sa v nás skrýva, čo v sebe potláčame, čomu sa bránime, čoho sa bojíme. Život počas spánku nemáme pod kontrolou, preto je taký záhadný a zdanlivo nepochopiteľný, preto sú naše sny, vypovedajúce o tomto živote, také tajomné, nelogické a absurdné.
Podobne ako surrealistov, aj mňa svet snov vždy fascinoval. Celé roky si zapisujem svoje sny, pretože z nich čerpám inšpiráciu nielen pre svoje literárne texty, ale aj pre svoje koláže. Baví ma vytvárať „obrazy“, v ktorých sa stretávajú tajomné, záhadne a zvláštne veci v rôznych absurdných súvislostiach. Vo svojich kolážach uprednostňujem hravosť, humor a fantáziu. Snažím sa dosiahnuť, aby sa sen prelínal so skutočnosťou, reálne s abstraktným a definované s nedefinovateľným…
Koláže robím klasickým spôsobom, pretože som zástancom „starej školy“. Pripadá mi to zaujímavejšie a samotný proces tvorby ma oveľa viac vzrušuje. Vystrihujem a nalepujem vhodné segmenty dovtedy, pokiaľ nemám pocit, že je všetko tak, ako má byť. Niektoré koláže som schopný vytvoriť za jeden deň a na niektorých som schopný pracovať aj tri mesiace. Dosť často sa však snažím kombinovať rôzne výtvarné techniky. Hoci moje výtvarné práce tvoria predovšetkým koláže, nevyhýbam sa ani maľbe, obyčajným perokresbám alebo vystrihovačkám, pričom z času na čas vytvorím aj nejaký objekt.
Koláž patrila medzi najobľúbenejšie výtvarné techniky dadaistov, ale aj surrealistov. Často sa používala v kombinácii s rôznymi inými výtvarnými technikami. Objaviteľom a zároveň aj najvýznamnejším propagátorom tejto kombinačnej techniky bol nepochybne Max Ernst, ktorý techniku koláže definoval takto: Koláž je systematické využívanie príležitosti alebo umelo vyprovokovaná konfrontácia dvoch alebo viacerých vzájomne si cudzích realít na viditeľne nevhodnej úrovni a poetická iskra, ktorá preskočí, keď sa tieto reality k sebe priblížia.
Vymoženosťou koláže je podľa Maxa Ernsta odhalenie iracionálna pre všetky oblasti umenia. Stretnutie dvoch alebo viacerých zdanlivo bytostne si cudzích prvkov v prostredí, do ktorého nepatria, vyvoláva veľmi silné poetické podnety, ktoré sa usilovali dosiahnuť surrealisti. Lautréamontove „náhodné stretnutie šijacieho stroja s dáždnikom na pitevnom stole“ je dnes už klasický príklad fenoménu objaveného surrealistami.
Ako uvedomelý patafyzik sa cítim byť do istej miery ovplyvnený dadaizmom, ale najmä surrealizmom. Páčia sa mi práce Maxa Ernsta, Hansa Arpa, Marcela Duchampa, Salvadora Dalího, ale najmä René Magritta.
Zdroj: https://mytrnava.sme.sk/c/2567760/kto-ste-pero-le-kvet.html
P. Volek vydal v r. 1996 knihu Eseje, Clinamen Praha, o pěti významných patafyzicích (Jarry, Vian, Queneau, Dubuffet, Duchamp).
2005 vydal sbírku Ulovené sny, Edition Ryba Trnava - přes padesát drobných próz ve verších s doprovodem deseti autorských koláží; záznamy vlastních snů.
KOMPLETNÍ
0 - pdf-ocr
1 - pdf-ocr
2 - pdf-ocr
3 - pdf-ocr
4 - pdf-ocr
5 - pdf-ocr
Bachor speciál - Boris Vian - pdf-ocr
Pero Le Kvet - Hodinky s vodotryskom - pdf-ocr
Pero Le Kvet - Živé sny - pdf-ocr